Produkcia surového mlieka v Európe prešla od 60. rokov po súčasnosť výraznými zmenami. Kým niektoré krajiny si udržiavali stabilnú produkciu, iné zažili dramatické výkyvy. Vývoj ovplyvňovali technologické inovácie, regulácie trhu a environmentálne požiadavky.
Expanzia a zavedenie regulácií (1968 – 1989)
V 60. a 70. rokoch sa mliečny priemysel rýchlo rozvíjal, pričom najvyššiu produkciu dosahovali Nemecko a Francúzsko. Holandsko a Dánsko sa presadili ako efektívni producenti s vysokou výnosnosťou. Postupné modernizácie viedli k nadprodukcii, čo si v 80. rokoch vyžiadalo zavedenie regulácií. Mliečne kvóty obmedzili produkciu a stabilizovali trh, pričom brzdili prirodzený rast.
Transformácia a modernizácia (1990 – 2010)
Po páde komunistických režimov sa produkcia vo východnej Európe znížila, keďže mnohé menšie farmy neboli konkurencieschopné. Poľsko však začalo rýchlo rásť a v priebehu dvoch dekád sa dostalo medzi lídrov. Na západe Európy sa situácia stabilizovala – Nemecko a Francúzsko si udržali dominantné postavenie s kombinovanou produkciou až 50 miliónov ton ročne.
Zrušenie kvót a prudký rast (2010 – 2020)
Rok 2015 priniesol zásadnú zmenu – zrušenie mliečnych kvót. Írsko a Poľsko okamžite zvýšili produkciu o desiatky percent. Írsko sa dostalo z 6 na 9 miliónov ton, Poľsko prekročilo 12 miliónov ton. Holandsko sa pokúsilo rozšíriť chovy, no narazilo na environmentálne obmedzenia. Stabilné krajiny, ako Nemecko a Francúzsko, pokračovali vo svojom prvenstve bez výrazných výkyvov.
Súčasnosť a budúcnosť (2020 – 2023)
V posledných rokoch zostáva Nemecko najväčším producentom s objemom 32 miliónov ton ročne, Francúzsko sa pohybuje na úrovni 24 miliónov ton. Poľsko naďalej rastie a presiahlo 13 miliónov ton. Holandsko čelí environmentálnym reguláciám, Írsko vykazuje miernu stagnáciu.
Prekážky pre sektor sú hlavne prísnejšie environmentálne normy a znižovanie emisií. Budúcnosť bude závisieť od schopnosti krajín prispôsobiť sa novým pravidlám a udržať si konkurencieschopnosť v rámci globálneho trhu.
Výroba mliečných výrobkov na Slovensku v posledných rokoch
Produkcia mliečnych výrobkov na Slovensku sa v posledných rokoch drží na stabilnej úrovni bez výrazných výkyvov. Najväčší podiel má konzumné mlieko, ktorého výroba sa pohybuje medzi 230 až 285 tisíc ton ročne, čo predstavuje približne 75 – 80 % celkovej produkcie.
Za ním nasledujú kyslomliečne výrobky (jogurty, acidofilné mlieka) s produkciou 47 – 66 tisíc ton ročne (15 – 20 % podiel). Syry sa vyrábajú v objeme 35 – 44 tisíc ton, čo zodpovedá 10 – 12 % celkovej výroby. Najnižší podiel má maslo a mliečne tuky, s ročnou produkciou 9 – 11 tisíc ton, teda približne 3 – 4 %.
Výroba jednotlivých produktov sa medzi rokmi 2015 až 2023 menila len minimálne. Mierne poklesy kyslomliečnych výrobkov po roku 2019 boli kompenzované nárastom výroby syrov a masla.
Vývoj naznačuje, že spracovanie mlieka na Slovensku prebieha v ustálených objemoch, bez výrazných výkyvov či zásadných zmien v štruktúre výroby.
