Stravovanie našich predkov malo rôzne podoby. Záviselo od aktuálnej úrody, od toho či bola práve vojna a samozrejme aj od spoločenskej vrstvy. Vyberieme sa na prehliadku jedál, ktoré sa na našom území bežne podávali pred niekoľkými storočiami. Niektoré by ste dnes už asi ani nespoznali.
Pred približne 500 rokmi sa na našom území aj napriek prechodnému nedostatku objavujú zaujímavé a celkom pestré jedlá. Samozrejme, ak ste mali to šťastie a patrili medzi šľachtu, váš jedálniček bol omnoho pestrejší, ako keď ste patrili medzi nevoľníkov. Stravovanie bolo do veľkej miery ovplyvnené úrodou a nedostatok neraz prinútil pracujúci ľud vymýšľať rôzne alternatívy podľa toho, čo bolo práve dostupné.
Stravovacie zvyklosti ovplyvňovali vojny aj nedostatok surovín
Rôzne variácie jedál vznikali často z núdze, kedy bol nedostatok surovín, prípadne krajinu sužovala vojna alebo epidémie chorôb. Bežný ľud sa neraz uchyľoval k rôznym náhradám, kedy sa pri príprave jedál využíval hrach, steblovka, púpavy, bodliaky a v tých najťažších chvíľach aj drvená kôra stromov.
Ako to ale vyzeralo, keď sa úrode darilo? V období od približne 15 až do 18. storočia jedli bežní ľudia predovšetkým obilniny, ktorým sa u nás darilo v dostatočnej miere. Veľké zastúpenie malo proso, jačmeň, pšenica a raž. Prostý ľud mal na stoloch najčastejšie rôzne slané obilninové kaše, sladké kaše boli skôr výnimkou a podávali sa pri slávnostných príležitostiach. Koniec koncov, také hrozienka či farebné koreniny boli pre bežného človeka vzácnosťou.
Nebolo nezvyčajné že pred niekoľkými storočiami by ste na tanieri obyčajného Slováka našli aj slimáky a žaby, ako náhradu za živočíšne proteíny, ktorých naopak typickým regionýlnym príkladom môže byť v tomto období rozvíjajúci sa chov oviec a hovädzieho dobytka. Panstvo si naopak počas hostín mohlo pochutiť na veľmi pestrých jedlách, pričom nechýbala divina, labute a dokonca aj hrdličky.
Zemiaky ako záchrana pred hladom
V neskorších obdobiach, prevažne okolo 18. storočia sa do jedálničkov bežného ľudu dostáva aj kysnutý a nekysnutý chlieb, pričom tí šťastnejší sa mohli tešiť z kukurice a zemiakov. Zámorské plodiny najmä po 18. storočí výrazne ovplyvnili stravovanie. Práve zemiaky totiž boli pre obyvateľov spásou v obdobiach, kedy bol nedostatok múky.
Potrava bežného ľudu ale ani v období 18. storočia nepozostávala iba z rôznych kašovitých pokrmov, ale aj šalátov. Na ich výrobu sa využívali divoké odrody žihľavy, kapusty, cesnaku a cibule. Napriek otáznej kvalite niektorých potravín v súčasnosti by zrejme len málokto menil stravovanie s vtedajším pracujúcim ľudom.
