Pojem zelená revolúcia sa začal používať v druhej polovici minulého storočia, a to najmä v 60-tych rokoch. Vďaka novým prístupom k pestovaniu sa v tomto období podarilo odvrátiť potravinovú krízu vo viacerých rozvojových krajinách. V čom spočívajú prínosy zelenej revolúcie, aké sú jej negatíva a ako súvisí s vývojom v súčasnosti?
Zelená revolúcia je pojem označujúci zavádzanie nových stratégií v poľnohospodárstve, ktoré vedú k výraznému nárastu úrody a omnoho efektívnejšiemu využívaniu pôdy. V mnohých krajinách znamenala zelená revolúcia prechod k intenzívnemu poľnohospodárstvu. Na dosiahnutie lepšej výnosnosti sa používali začali vo väčšej miere využívať moderné hnojivá a pesticídy.
V priebehu 50- a 60-tych rokov sa v oblasti poľnohospodárstva začal naplno presadzovať koncept mechanizácie, využívania najmodernejších chemikálií a geneticky upravených plodín. Jedným z priekopníkov zelenej revolúcie bol vedec Norman Borlaug, ktorý svoju vedeckú kariéru zasvätil šľachteniu rôznych poľnohospodárskych plodín. Tie boli odolnejšie voči chorobám a zároveň dosahovali veľmi vysokú výnosnosť.
Šľachtením pšenice sa podarilo dosiahnuť vyššiu výnosnosť pôdy
Zelená revolúcia odštartovala v Mexiku
Prvou krajinou, v ktorej sa naplno prejavila zelená revolúcia, bolo Mexiko, kde sa už začiatkom 40-tych rokoch začína experimentovať so šľachtením odolnejších odrôd pšenice. Po necelých dvadsiatich rokoch a mnohých pokusoch sa po úrodných pôdach Mexika rozšírilo pestovanie šľachtenej pšenice a kukurice s vyššou výnosnosťou.
Takto šľachtené plodiny rástli rýchlejšie, boli odolnejšie voči škodcom a chorobám a boli zárukou, že každý hektár pôdy dosahoval dovtedy nevídanú výnosnosť. Do roku 1963 sa pestovala výnosnejšia pšenica už na 95% úrodnej pôdy Mexika. Výsledky na seba nenechali dlho čakať, koncom 60-tych rokov bola potravinová kríza, ktorá Mexiku hrozila, zažehnaná a táto krajina si dokonca mohla dovoliť pšenicu aj vyvážať. Ako príklad uveďme, že už od roku 1964 Mexiko vyvážalo približne 500 tisíc ton pšenice ročne.
V Indii zabránila zelená revolúcia hladomoru
Úspechy z Mexika sa rýchlo rozšírili do ostatných častí sveta. Zásadný význam mala zelená revolúcia aj pre Indiu, kde v dôsledku prudkého nárastu populácie hrozil nedostatok potravín. V 60-tych rokoch minulého storočia sa dokonca odhadovalo, že Indii hrozí v mnohých oblastiach hladomor. Situáciu sa podarilo zvrátiť zintenzívnením poľnohospodárstva. Od roku 1965 do roku 1986 stúpla produkcia pšenice o viac ako 400 %, čo Indiu dostalo na tretiu priečku celosvetového rebríčka. Uveďme, že hybridným odrodám pšenice sa veľmi darilo aj v susednom Pakistane. Tu už po troch rokoch od začatia pestovania, dosiahla krajina úplnú sebestačnosť.
Nové typy odrôd žali úspechy aj na Filipínach a v ďalších krajinách Ázie, kde sa rozšírilo pestovanie špeciálnych odrôd ryže. Odroda dostala dokonca názov „zázračná ryža“ a priemerná výnosnosť stúpla v priebehu 20 rokov o vyše 52%. Pre porovnanie uveďme, že v krajinách, kde sa tieto odrody nepestovali, poklesla celková výnosnosť ryžových polí za rovnaké obdobie o približne 4%.
Zelená revolúcia mala pre Indiu zásadný význam
Aké sú pozitívne a negatívne dopady zelenej revolúcie?
Prínosy zelenej revolúcie sú teda jednoznačné. Odhaduje sa, že bez zintenzívňovania poľnohospodárstva by úroda v rozvojových krajinách bola o približne pätinu nižšia, ceny potravín by boli o približne dve tretiny vyššie a podvýživou by bolo ohrozených 32 až 42 miliónov detí. Napriek tomu, zelená revolúcia prináša aj viacero negatív.
Prílišné zintenzívňovanie poľnohospodárstva má negatívne vplyvy nna samotnú kvalitu pôdy a v mnohých oblastiach spôsobila zníženie biodiverzity. Niektoré pesticídy sa v priebehu rokov ukázali ako škodlivé a zároveň, tento spôsob pestovania je v mnohých oblastiach trvalo neudržateľný.
Netreba tiež zabúdať na to, že postupy intenzívneho poľnohospodárstva sú finančne nákladné a často ani napriek vysokej výnosnosti nie je možné dosiahnuť ekonomicky uspokojivé výsledky. Nie je neobvyklé, že potom, ako prestal byť tento spôsob pestovania dotovaný, zostali v niektorých oblastiach zničené a ťažko využiteľné polia.
Otázka, či nás čaká ďalšia vlna zelenej revolúcie je aktuálna aj dnes. Svetová populácia je stále na vzostupe a to znamená, že už čoskoro môžeme v niektorých oblastiach čeliť podobným výzvam pred 70-80 rokmi. Ďalšia vlna zelenej revolúcie by mohla byť výrazne ovplyvnená modernými technológiami, pokročilými spôsobmi zavlažovania a s čo najväčším uplatnením trvalo udržateľných postupov.
