26 júla, 2019

Pastierstvo na Slovensku: neodmysliteľná súčasť našej kultúry

Pastierstvo ako spôsob chovu poľnohospodárskych zvierat pasením na voľnom priestranstve je v rozličných formách rozšírené prakticky po celom svete. Vo svojej špecifickej podobe pastierstvo najmä v minulosti výrazne ovplyvnilo formovanie našej kultúry ako aj celkového spôsobu hospodárenia. Poďme nahliadnuť do tohto fascinujúceho sveta. 

Veľké zelené lúky, pasúce sa ovečky, zvoniace zvonce. To je obraz, ktorý sa zrejme mnohým z nás vybaví, keď sa povie slovo pastier. Pastierstvo je aj v súčasnosti považované za súčasť poľnohospodárstva, ktoré najmä v minulosti výrazne ovplyvnilo spôsob života mnohých ľudí. Na Slovensku sa stretávame s formou pastierstva, ktorá je nazývaná salašníctvo. Základom tejto formy pastierstva sú salaše ako základné výrobné a hospodárske jednotky. 

Valašská kolonizácia

Šíritelia tohto spôsobu pastierstva sa na našom území začali objavovať v rozmedzí 14. – 17. storočia, kedy hovoríme o tzv. Valaskej kolonizácii. Ako sme už vyššie spomenuli, základnou jednotkou sa stala salaš, ktorá pozostávala z koliby, v ktorej prebýval valach a ohrady (košiara), ktorá bola určená pre zvieratá. Pristavaná bývala spravidla aj honelnica a senníky. 

Salaše boli stavané ďalej od dedín a prispôsobené tak, aby sa dali využívať predovšetkým od jari do jesene. Práve v tomto období v nich žili valasi, ktorí dennodenne zaháňali ovce na pašu. V zimnom období sa zas ovce zahnali do dediny. Voľné chvíle trávili valasi výrobou pracovných nástrojov, hudobných nástrojov a ich zveľaďovaniu. Práve táto tvorivosť mala veľký vplyv aj na kultúru a umenie na našom území. 

Vplyv pastierstva na slovenskú kultúru

Už samotný odev valacha bol typický rôzne zdobenými kapsami, viacprackovým zdobeným opaskom. Na účely výroby odevu bola hojne využívaná kožušina. Samozrejme, v každom regióne bolo oblečenie valachov mierne odlišné. Tradičnou výbavou valacha bola aj valaška, palica a ďalšie nástroje, ktorými si pomáhali pri pasení a zaháňaní zvierat. 

Život valachov nebol jednoduchý a tak pri svojej činnosti využívali rôzne signálne nástroje, ktoré pomáhali pri pasení oviec a vzájomnom dorozumievaní. Okrem samotných zvoncov využívali valasi aj fujary a pastierske rohy, ktoré si zhotovovali svojpomocne. Na ľahšie ovládanie zvierat zas boli používané rôzne druhy bičov.

 
Salašníctvo ako forma pastierstva je v našej kultúre hlboko zakorenené. Fujary, zdobené riady, píšťaly či valašky sú cenným dedičstvom pastierov oviec na našom území a mnohé z nich sa stali súčasťou nehmotného dedičstva humanity UNESCO. 

Na záver dodajme, že hoci salašov začalo koncom 80-tych rokov minulého storočia na našom území výrazne ubúdať, v niektorých okrajových horských oblastiach Slovenska sa pastierstvo zachovalo až dodnes. Chované zvieratá bez celoročného ustajnenia pomáhajú udržiavať pasienky bez burín a samotné zvieratá sú vďaka tomuto spôsobu chovu vo výbornom stave. Pastierstvo v súčasnej podobe je skvelým dôkazom toho, že tradičné postupy majú stále svoje miesto aj popri modernom poľnohospodárstve. 

Go to Top