Priemyselná revolúcia, zmena spôsobu života a rozvoj chemického a petrochemického priemyslu sa dotkli mnohých oblastí nevynímajúc ani poľnohospodárstvo. Začiatkom minulého storočia to znamenalo jednoznačný prechod od extenzívneho k intenzívnemu poľnohospodárstvu. Vysvetlíme vám, čo tieto pojmy znamenajú, aký je medzi nimi rozdiel a tiež, akým smerom sa môže uberať moderné poľnohospodárstvo.
Špecifické črty intenzívneho a extenzívneho poľnohospodárstva
Ešte predtým ako sa pozrieme na konkrétne príklady, definujme, čo znamená extenzívne a intenzívne poľnohospodárstvo. Ako už samotné označenie napovedá v prípade extenzívneho poľnohospodárstva, ide o hospodárenie, ktoré si vyžaduje značnú výmeru plochy poľnohospodárskej pôdy. Týmto štýlom dochádza k zvyšovaniu celkových výnosov rozširovaním poľnohospodárskej pôdy. Pre tento spôsob je tiež typické sezónne striedanie plodín, ponechávanie pôdy „ľadom“ a využívanie tradičných spôsobov starostlivosti o pôdu.
Oproti tomu, intenzívne poľnohospodárstvo je charakteristické zvyšovaním výnosnosti pôdy využívaním mechanizácie a chemických prostriedkov. Nevyžaduje si až tak veľkú výmeru pôdy, zameriava sa teda na maximalizáciu konkrétnej (hoci aj menšej) výmery.
Pri intenzívnom poľnohospodárstve sa využíva celý rad prípravkov a moderných spôsobov, ako udržiavať pôdu čo najvýnosnejšiu. Oproti extenzívnemu poľnohospodárstvu je v rámci tohto spôsobu možné pestovať širšiu paletu plodín, vrátane olejovitých, ktoré sú následne priemyselne využívané. Intenzívne poľnohospodárstvo teda predstavuje zmenu prístupu k pestovaniu plodín, starostlivosti o pôdu, a teda aj k poľnohospodárstvu ako takému.
Prechod od extenzívneho k intenzívnemu poľnohospodárstvu
Vo väčšej miere začalo dochádzať k prechodu na intenzívne poľnohospodárstvo približne v polovici minulého storočia. Neznamená to však, že by sa intenzívne poľnohospodárstvo nevyužívalo aj predtým, jeho ciele boli však celkom odlišné. Presuňme sa na chvíľu do 20-tych rokov minulého storočia, do USA. V tomto období sú obhospodarované extenzívnym spôsobom doplnené o menšie políčka resp. záhrady, pri ktorých sa zas uplatňoval intenzívny prístup.
Prečo to tak bolo? Odpoveď je jednoduchá, poľnohospodár si na tejto menšej parcele pestoval plodiny a choval zvieratá pre svoju osobnú potrebu. Menšiu plochu využíval veľmi efektívne tak, aby na nej mohol dopestovať pestrú paletu rôznych plodín, ktorých efektívna využiteľnosť by však vo väčšom meradle nebola možná, napríklad aj z dôvodu nevybudovanej infraštruktúry.
Aká je budúcnosť intenzívneho poľnohospodárstva?
V poslednom období stále silnejú hlasy, že intenzívne poľnohospodárstvo v súčasnej podobe nie je dlhodobo udržateľným konceptom. Na jednej strane je síce kladený dôraz na maximalizáciu využívania úrodnej pôdy, na strane druhej sú však v prípade intenzívneho poľnohospodárstva často využívané neekologické a enviromentálne neudržateľné praktiky.
V tejto súvislosti sa stále častejšie spomína tzv. ekologické intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré predstavuje uvedomelejší a citlivejší prístup k pestovaniu. Ako si túto formuláciu predstaviť v praxi? V čoraz väčšej miere by sa mali využívať modernejšie a efektívnejšie techniky boja proti škodcom, využívanie trvalo udržateľných výrobných systémov a využívania ekologických prostriedkov. V čoraz menšej miere by sa mali používať pesticídy, syntetické hnojivá a fosílna energia. S prechodom na ekologicky orientované intenzívne poľnohospodárstvo súvisí aj potreba výmeny starej techniky za modernejšiu a efektívnejšiu. Pri využívaní modernejších traktorov je napríklad možné znížiť celkové náklady na motorovú naftu až o 20%.
Ekologicky intenzívne poľnohospodárstvo má byť teda viac orientované na prirodzené prírodné cykly a využívanie prírodných zdrojov, či najnovších vedeckých poznatkov.
