Banány, jablká či rôzne citrusové plody sú dnes bežnou súčasťou našich jedálničkov. Ovocie v histórii ľudstva zohralo neraz významnú úlohu, považovalo sa nielen za pochúťku, ale tiež za medicínu. Akú históriu majú za sebou jednotlivé druhy ovocia?
Nie je to tak dávno, čo sme vám mali možnosť predstaviť históriu zeleniny a obilnín. Teraz sa zameriame na históriu niektorých druhov ovocia, najmä tých, ktoré sú obľúbené aj v našich zemepisných šírkach. Za objavom a rozširovaním ovocia stála v skorších dobách najmä ľudská zvedavosť, neskôr to zas boli výpravy cestovateľov a dobyvateľov.
Jablká
Súťaž o najstaršie ovocie na svete by vyhrali zrejme jablká. Divoké jablone rástli v oblasti strednej Ázie a Číny už pred desiatkami tisíc rokov. Jablká divokých jabloní boli v porovnaní s tými dnešnými omnoho menšie a kyslejšie. Viac ako na zasýtenie vtedajšieho ľudu slúžili skôr ako potrava pre vtáctvo a zvieratá.
Jablká patria medzi najstaršie ovocie na svete
Hrušky
Hrušky majú svoj pôvod v západnej časti Číny, kde sa začalo s ich pestovaním už pred vyše 3 000 rokmi. Číňania dokonca hrušku považovali za symbol nesmrteľnosti. Jej rozšírenie však netrvalo príliš dlho, hrušky pestovali aj v antickom Grécku a Ríme. Konzumovali ich nielen surové ale využívané boli aj pri varení.
Hrušky poznali už v starovekom Ríme
Figy
Hoci u nás figy nie sú tak častým ovocím, z pohľadu histórie sú veľmi významné. Pri Jerichu sa archeológom podarilo nájsť pozostatky dediny, ktorá odkryla viacero zaujímavostí. Jednou z nich bolo, že približne pred 11 400 rokmi si už jej obyvatelia dokázali pestovať figy.
Figy boli pestované už pred viac ako 10 000 rokmi
Banány
Banány pochádzajú z juhovýchodnej Indie, kde ich okolo roku 325 pred naším letopočtom objavil Alexander Veľký, ktorý ich predstavil aj „západnému svetu“. Pestovanie sa neskôr výrazne rozšírilo na Blízkom Východe, no aj dnes patrí India medzi popredných pestovateľov banánov.
Banány západnému svetu predstavil Alexander Veľký
Citróny
História citrónov dodnes nie je úplne známa, predpokladá sa, že pochádzajú zo severozápadnej Indie odkiaľ sa rozšírili do oblasti Afriky a Blízkeho Východu. Citróny sa pestujú už vyše 2 500 rokov a poznali ich už v starovekom Egypte. Cez oblasť Palestíny sa citróny dostali do Európy približne 11. storočí. V 15. storočí už boli citróny aj v Európe obľúbenou prísadou do jedál.
Do Európy sa citróny dostali až v 11. storočí
Pomaranče
Pomaranče so svojou typicky sladkou chuťou sú hybridom medzi mandarínkou a pomelom. Zaujímavé je, že pomaranče neboli také sladké ako dnes a tiež sa neodporúčala ich konzumácia v surovom stave. V čínskej literatúre sa tieto citrusy spomínajú už približne okolo roku 315 pred naším letopočtom. Práve z Ázie sa pomaranče v 15. storočí dostali do Ameriky a Európy. Z európskych krajín sa vo veľkom pestujú pomaranče najmä na juhu Španielska. Dnes poznáme desiatky odrôd pomarančov, ktoré sa od seba odlišujú chuťou, sfarbením aj hrúbkou šupky.
Pomaranče neboli vždy odporúčané na konzumáciu za surova
Hrozno
Vinič hroznorodý, resp. jeho bobule poznali aj tie najstaršie civilizácie. Podľa historikov bol vinič pestovaný už pred vyše 3 500 rokmi pred naším letopočtom. Stopy po viniciach sa objavili aj v údolí riek Eufrat a Tigris. Pestovanie viniča sa rýchlo rozšírilo aj do ostatných kútov sveta. Egypťania a neskôr tiež Rimania a Gréci využívali hrozno predovšetkým na výrobu vína, ktoré bolo nejednou civilizáciou považované za nápoj bohov.
Hrozno sa využívalo predovšetkým na výrobu vína
Melóny
Napriek veľkej snahe nie je dodnes história melónov celkom objasnená. Predpokladá sa, že pochádzajú zo západnej Afriky, pričom pestované boli už v období starovekého Egypta. Našlo sa ale iba minimum nálezov, ktoré by túto teóriu podporovali. V 7. storočí sa melóny pestujú už v Indii a v 10. storočí aj v Číne. Približne v rovnakom období prebiehajú prvé pokusy o pestovanie melónov aj v južnej Európe, ktoré však neboli príliš úspešné. Vo väčšej miere sa na území Európy začne s pestovaním a využívaním melónov až v 17. storočí.
Pestovanie melónov v Európe nemá dlhú tradíciu
Jahody
Prvá zmienka o jahodách pochádza z literatúry antického Ríma, kedy sa jahody používali na liečenie. S ich pestovaním sa v Európe začalo ale výrazne neskôr, až v 14. storočí. V tomto období sa s ich pestovaním začalo na dvore francúzskeho kráľa Karola V. Jahody sa však využívali nielen na konzumáciu, celá rastlina bola ľudovými liečiteľmi využívaná napríklad na potláčanie depresívnych stavov.
Jahody poznali už v antickom Ríme
Slivky
Slivky sú dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok, ktoré pomáhajú pri celom rade chorôb. Určiť ich pôvod vzhľadom na výskyt množstva odrôd však nie je vôbec jednoduché. Prvé zmienky o slivkách sa objavujú už okolo roku 470 pred naším letopočtom v čínskej literatúre. Nie všetky odrody sliviek však majú pôvod v Číne. Už starovekí Rimania poznali okolo 300 rôznych odrôd, ktoré využívali nielen na liečenie ale aj ako prísadu do jedál.
Slivky boli po celom svete rozšírené už v minulosti
