Globálne otepľovanie sa ako téma na celoeurópskej úrovni stále častejšie skloňuje v súvislosti s dopadmi na poľnohospodárstvo. Vplyvy globálneho otepľovania pociťujeme aj na Slovensku. Ako je to s jeho vplyvom na pestovanie plodín u nás?
Predpokladaný nárast počtu obyvateľov, ako aj neustále zvyšujúci sa dopyt po potravinách sú stále pálčivejšími otázkami, ktoré vytvárajú tlak na poľnohospodárstvo. Podľa niektorých odhadov sa v nasledujúcich desaťročiach zvýši celosvetový dopyt po potravinách až o 70 %, pričom dôsledky globálneho otepľovania budú stále výraznejšie.
Poľnohospodárska činnosť má významný vplyv na klimatické zmeny, odhaduje sa, že poľnohospodárstvo je zodpovedné až za 30 % emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z ľudskej činnosti. Zároveň však klimatické zmeny toto odvetvie aj výrazne ovplyvňujú. Celé to tak môže pripomínať začarovaný kruh.
Nájsť odpovede na otázky, ako celú túto situáciu zlepšiť a stabilizovať pritom nie je vôbec jednoduché. Zintenzívňovanie využívania pôdy dusíkatými prostriedkami sa dostáva do úzadia a rozširovanie pôdy na úkor lesov je z pohľadu vplyvu na klímu a životné prostredie vyslovene nevhodné.
Dopady globálneho otepľovania cítia poľnohospodári na Slovensku už teraz
Dôsledky globálneho otepľovania sa prejavujú už aj na Slovensku, hoci nie v tak výraznej miere ako napríklad v južnejších oblastiach Európy. Kým bežných obyvateľov určite teší väčší počet horúcich a slnečných dní, poľnohospodári dôvod na radosť rozhodne nemajú. Dlhšie a suchšie letá v našich zemepisných šírkach, ktorých bolo za uplynulé roky hneď niekoľko, spôsobili vrásky na čele nejednému poľnohospodárovi.
Globálne otepľovanie sa na Slovensku za uplynulých 100 rokov prejavilo predovšetkým nárastom priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,1 °C. Zároveň, za rovnaké obdobie došlo k poklesu zrážok až o 5,6 %, čo jednoznačne zvyšuje potrebu dodatočného zavlažovania, ktorá zároveň predstavuje ďalšiu záťaž pre prírodné zdroje.
Čo je však ešte horšie, vyhliadky do budúcnosti nie sú vôbec optimistické, predpokladá sa, že do roku 2075 sa na našom území zvýši priemerná ročná teplota až o 2 až 4 °C, čo bude znamenať citeľný presun teplotných pomerov. Zjednodušene povedané, plodiny, ktoré sa dnes úspešne pestujú v Podunajskej nížine sa budú pestovať pod Tatrami.
Prípady, kedy došlo k zmenám na „mape plodín“ sú už realitou na Liptove, na Orave a v Turci, kde sa úspešne pestuje kukurica. Globálne otepľovanie však nesúvisí len s nárastom denných teplôt či znižovaním zrážok.
Dopady globálneho otepľovania pociťujeme už aj na Slovensku
Pripraviť sa treba na zmeny
Prejavy globálneho otepľovania spočívajú aj v náraste počtu extrémnych meteorologických javov. Znamená to viac záplav, búrok a ďalšie výrazné výkyvy počasia, kedy sa veľmi suché obdobia striedajú s obdobiami mimoriadne bohatými na zrážky. Výsledkom týchto prejavov môžu byť extrémne škody a v určitých obdobiach aj výrazný pokles poľnohospodárskej produkcie.
Je potrebné uvedomiť si, že v dôsledku globálneho otepľovania čakajú poľnohospodárov aj u nás veľké zmeny. Treba sa pripraviť na extrémy počasia a pokúsiť sa minimalizovať ich dopad. Jednou z možností je uplatňovanie ekologicky orientovaných postupov a využívanie modernej techniky na efektívnejšiu starostlivosť o pôdu.
