Súčasná úroveň poľnohospodárskej mechanizácie bola ešte donedávna len ťažko predstaviteľná. Ak vezmeme do úvahy aj využívanie rôznych smart technológií a možnosti vzdialeného manažmentu starostlivosti o pôdu, pred pár desiatkami rokov by ste ich našli maximálne v nejakej sci-fi knihe. Poďte sa spolu s nami pozrieť na to, aké nástroje využívali na poliach naši predkovia a ako sa poľnohospodárska technika postupne vyvíjala.
Prvé nástroje z doby neolitu
Prvopočiatky poľnohospodárstva sa datujú do obdobia vyše 8 000 rokov pred naším letopočtom. Už vtedy sa na poliach používali základné nástroje, z ktorých mnohé boli objavené takpovediac náhodou. Rôzne kliny a jednoduché ručné nástroje mali predovšetkým uľahčovať zber neolitických plodín a základnú starostlivosť o pôdu. Podľa viacerých nálezísk boli starovekí Egypťania, Sumeri a Inkovia už celkom skúsení vo výrobe a prispôsobovaní poľnohospodárskych nástrojov. V týchto dobách využívali najmä rýle, motyky, lopaty a kosáky. Držadlá boli vyhotovené z kostí alebo dreva a na výrobu čepelí sa používali pazúriky. Použitie prvého pluhu sa odhaduje na obdobie približne 3 500 rokov pred naším letopočtom.
Jednotlivé nástroje sa odlišovali nielen v závislosti od pestovaných plodín, ale aj od pásma a typu pôdy. Kým napríklad v južnejších oblastiach so suchšou pôdou boli často využívané rôzne typy motýk, v severnejších oblastiach bohatších na zrážky sa zas využívali skôr ťahané oradlá. Vo výbave vtedajšieho poľnohospodára nesmeli chýbať ani drevené hrable veľmi podobné tým, ktoré sa používajú ešte aj dnes.
Rimania mnohé poľnohospodárske nástroje zdokonalili
O niečo neskôr už sa naplno prejavila vynaliezavosť Rimanov. Práve v dobách Rímskej ríše dochádza k vylepšeniu mnohých poľnohospodárskych nástrojov. V súvislosti s veľkými plochami a veľmi zodpovedným a premysleným prístupom k starostlivosti o pôdu išlo o nevyhnutný krok. Rozšíreným nástrojom na poliach bol v tomto období pluh na kolesách ťahaný volmi. Práve pluhy skonštruované Rimanmi sa neskôr stali základom pre tie, ktoré sa v období stredoveku používali prakticky v celej Európe. V neskorších dobách Rímskej ríše sa dokonca už objavujú prvé žacie stroje, ktorých používanie bolo ale celkom náročné a tak sa popri obyčajných kosákoch výraznejšie nepresadili.
Vylepšenie pluhu ako nevyhnutnosť
Obdobie stredoveku prinieslo ako v mnohých iných oblastiach, aj v poľnohospodárstve prinieslo určitú stagnáciu. Najmä v Európe sa stredoveké polia vyznačovali tým, že boli úzke a veľmi dlhé. Tomu sa prirodzene postupne, ale veľmi pomaly, prispôsobovali aj nástroje. V období vlády Karola Veľkého síce boli po celej Európe rozšírené pluhy, no často boli príliš veľké a ťažké. Vzhľadom na rozdelenie pôdy bolo dôležité, aby sa dalo s pluhom dobre manévrovať. V tomto smere bol dôležitým vynálezom aj obojstranný pluh, ktorý sa začal podľa dochovaných záznamov využívať okolo 15. storočia.
Pluh ťahaný koňmi
Obdobie pary a technických experimentov
Až do 19. storočia v Európe k zásadným zdokonaleniam poľnohospodárskej techniky nedošlo. V Amerika bola však situácia odlišná. Tu naberala mechanizácia na obrátkach, a to najmä z dôvodu potreby obhospodarovať veľmi rozľahlé plochy. Ľahšie ovládateľné pluhy z kvalitnejších materiálov však zďaleka neboli jediným vylepšením.
K rozmachu mechanizácie ďalej dochádza v súvislosti s vynálezom parného stroja. Predovšetkým v Anglicku sa už v priebehu 18. storočia začínajú využívať drvičky, pumpy a mláťačky poháňané parou. Zásadnou nevýhodou týchto strojov bola ich náročná údržba a veľmi vysoká hmotnosť, ktorá z nich spravila skôr stacionárnych pomocníkov v stodolách.
Značný vývoj techniky prebehol aj v USA
Koncom 19. storočia sa už ale objavujú aj prvé stroje, ktoré sú schopné samostatného pohybu a hoci s výhradami, považovať ich môžeme za predchodcov dnešných traktorov. Experimentuje sa naozaj naplno a túžba po skutočnej mechanickej revolúcii sa prejavuje aj v poľnohospodárstve. Neskôr už teda nie sú výnimkou parné poľnohospodárske stroje, ktoré si svoje uplatnenie našli predovšetkým na spomínaných amerických pôdach. Stále však pomerne ťažkopádne parné stroje boli postupne od začiatku 20. storočia nahrádzané jednoduchšími strojmi so spaľovacím motorom, ktoré sa postupne vyvíjali až do dnešnej podoby.
Moderná poľnohospodárska technika dnes nielenže uľahčuje prácu na poli, ale umožňuje starostlivosť o pôdu a úrodu na úrovni, ktorá bola iba nedávno len ťažko predstaviteľná. Mechanizácia je navyše jedným zo spôsobov zvyšovania úrody a znižovania chemického zaťažovania pôdy.
