Výraz zelené hnojenie sa v súvislosti so zvyšovaním úrody a ochranou pôdy skloňuje čoraz častejšie. Ak ste sa s ním doteraz nestretli, tak vedzte, že zelené hnojenie predstavuje jeden zo spôsobov organického hnojenia, v rámci ktorého sa cielene pestujú určité druhy rastlín a tie sa následne zapracovávajú do pôdy. Pôdu týmto spôsobom obohacujú o živiny, čo vedie nielen k jej väčšej ochrane, ale aj podpore úrodnosti. Čo sa o zelenom hnojení oplatí vedieť ešte skôr, ako začnete?
Na jeseň, po zbere úrody je najvyšší čas prijať také opatrenia, ktoré vyčerpanej pôde navrátia stratené živiny a ešte pred napadnutím prvej snehovej nádielky dostanú pôdu do dobrej kondície. Na tento účel je možné využiť aj tzv. zelené hnojenie, ktoré je výbornou alternatívou k bežným hnojivám, prípadne kompostovaniu.
Prečo sa o zelené hnojenie oplatí zaujímať? Dôvodov je hneď niekoľko, v prvom rade, správne vykonané „zelené hnojenie“ podporuje biologickú aktivitu pôdy, pretože korienky rastlín a zelená zmes dostane do pôdy tak potrebné živiny. Zelené hnojenie je prospešné aj z toho dôvodu, že zvyšuje odolnosť pôdy voči vodnej a veternej erózii a zlepšuje zádržnosť vody v pôde. Aby toho nebolo málo, určite sa oplatí ešte spomenúť, že tento spôsob hnojenia zmierňuje kyslosť pôdy, podporuje tvorbu humusu, pomáha prekypriť pôdu a účinne potláča vzchádzanie burín.
Dôvodov, prečo sa zaujímať o zelené hnojenie je teda viac ako dosť. Čo sa o tejto téme ešte oplatí vedieť, ak chcete tento spôsob starostlivosti o pôdu uviesť do praxe?
Rastliny ideálne na zelené hnojenie
Jednou z prvých otázok, ktorou sa v súvislosti so zeleným hnojením budete zaoberať je výber vhodných rastlín. Tie by ste si mali vyberať nielen podľa typu pôdy, ale aj vašich cieľov, ktoré zeleným hnojením chcete dosiahnuť. Napríklad, na dlhodobé zelené hnojenie je vhodné uprednostniť rastliny s dlhšou vegetačnou dobou.
Na účely zeleného hnojenia sú vo všeobecnosti vhodné hlbokokoreniace rastliny so schopnosťou obohacovať pôdu o dusík a fosfor. Siahnuť môžete aj po rastlinách s rozvetveným koreňovým systémom. Veľmi často sa na tento účel používa lucerna siata, ďatelina lúčna, alebo aj facélia či pohánka. Iní zas nedajú dopustiť na rastliny z čeľade bôbovité, takže vhodná je napríklad aj vika.
V prípade, že vzhľadom na typ a využívanie pôdy nepotrebujete rastliny s hlbokými koreňmi, vybrať si za účelom hnojenia môžete aj horčicu bielu, ktorá vás poteší svojim veľmi rýchlym rastom. Vďaka svojmu krátkemu vegetačnému obdobiu je vhodná v prípadoch, keď chcete uprednostniť tzv. krátkodobé zelené hnojenie. K výberu rastlín ešte dodajme, že v praxi je často lepšie použiť zmesi viacerých rastlín, ako napríklad repku a horčicu či kombináciu hrach a ovos.
Na účely zeleného hnojenia sú vhodné zmesi viacerých rastlín
Zelené hnojenie: aký zvoliť postup?
Postup zeleného hnojenia nie je nijak zložitý, vždy je ale potrebné postupnosť jednotlivých krokov prispôsobiť obdobiu výsevu (jarný výsev, celoročný a jesenný výsev) a zvoleným rastlinám resp. ich kombinácii. Základným postupom je vysiať rastliny a nechať ich rásť. Po niekoľkých týždňoch by už mohlo byť vytvorené dostatočné množstvo biomasy, ktoré môžete následne plytko zapraviť do pôdy. Podľa iného postupu môžete zelenú hmotu nechať na povrchu pôdy, teda bez jej zapracovania a tú prikryť slamou, pričom takto pripravená biomasa zostáva na povrchu pôdy až do jari.
Načasovanie zeleného hnojenia
Okrem výberu tých správnych rastlín a postupu je dôležité aj načasovanie. Spravidla sa odlišuje tzv. jarný a jesenný postup. Kým niektorí zelené hnojivo na jar vôbec nepripravujú a nechávajú priestor hlavným plodinám, iní sa zelenému hnojeniu venujú dvakrát do roka, teda na jar a na jeseň, prípadne dokonca aj v lete tesne po žatve. Úprava časového harmonogramu zeleného hnojenia pochopiteľne závisí aj od toho, či uprednostníte rastliny odolné voči mrazom.
V zásade je možné výsev rastlín na zelené hnojenie realizovať kedykoľvek po odznení prízemných mrazov až do jesene, v závislosti od počasia. Aby ste vytvorili ochrannú vrstvu na pôde, môžete rastliny ponechať aj cez zimu a ich zvyšky zapraviť do pôdy až na jar. Všetky procesy odporúčame načasovať tak, aby ste rastliny zapracovávali ešte pred úplným vykvitnutím, aby ste sa vyhli situácii, že začnú pôdu pripravovať o živiny.
Na záver dodajme, že zelené hnojenie ako spôsob starostlivosti o pôdu sa určite oplatí brať do úvahy, najmä ak vám záleží na trvalo udržateľných vysokých výnosoch. Skôr ako ho ale začnete uplatňovať, vždy dôkladne zvážte, aké sú vaše očakávania a koľko času mu chcete venovať.
