Pri ceste za fascinujúcou históriou plodín z tzv. Nového sveta sa dostávame do 15. storočia, ktoré je obdobím objavných a dobyvateľských plavieb. Toto obdobie znamenalo pre Európanov množstvo nových objavov, medzi ktorými nechýbali ani nové poľnohospodárske plodiny. Niektoré z nich sa stali cenným doplnením druhovej rozmanitosti Starého kontinentu a zároveň urýchlili prechod k modernému poľnohospodárstvu. Aké plodiny dnes poznáme vďaka objaveniu Nového sveta?
Po stopách Aztékov, Mayov a Inkov
Skôr ako sa pozrieme na konkrétne plodiny Nového sveta, pozrime sa na to, čo stálo za veľkými objavnými výpravami. Prelomová plavba Krištofa Kolumba a jeho objavenie Ameriky v roku 1492 bolo prvým veľkým míľnikom, ktorým odštartovalo novú éru objavovania a dobývania neznámeho sveta. Hoci vtedajší moreplavci hľadali skôr cenné kovy a poklady, podarilo sa im objaviť aj mnoho iného.
Pozoruhodná bola v tomto smere výprava Hernána Cortésa v roku 1519, ktorou začalo dobývanie Aztéckej ríše. Po dvoch rokoch sa Cortésovi podarilo poraziť Aztékov, pričom v tomto období už bolo zrejmé, že novoobjavené územie neobývajú iba divoké kmene, ale je miestom, kde koexistujú tri vyspelé civilizácie – Aztékovia, Mayovia a Inkovia. Napokon, veľa plodín, ktoré už vtedy tieto civilizácie úspešne pestovali si našli svoju cestu do Európy. Vybrali sme 5 plodín Nového sveta, ktoré sú z nášho pohľadu najvýznamnejšie.
Zemiaky
Zemiaky, ktoré sú dnes bežnou súčasťou nášho jedálnička si cestu do Európy našli približne v 16. storočí, kedy boli privezené z oblasti dnešného Peru. Čo je zaujímavé, zemiaky boli spočiatku pestované skôr ako liečivá a okrasná rastlina. Výhodou zemiakov bola relatívna nenáročnosť na kvalitu pôdy, veď napokon, darilo sa im aj v oblasti juhoamerických Ánd. Koncom 16. storočia sa už aj v Európe začínajú vyskytovať odrody zemiakov, ktoré si pomaly našli cestu aj na taniere Európanov.
Zemiaky sa na tanieroch začali objavovať až po šľachtení
Kukurica
Kukurica bola hojne pestovaná už pred vyše 5 500 rokmi a boli to práve Mayovia, Aztékovia a Inkovia, ktorí boli priekopníci v jej pestovaní. V oblasti južného Mexika sa divo rastúce druhy kukurice využívali už pred vyše 10 000 rokmi a podľa niektorých historikov sa prvé prípady domestifikácie kukurice objavili už pred 9 000 rokmi. Podľa dochovaných záznamov sa kukurica dostala do Európy už v roku 1494 v rámci druhej Kolumbovej výpravy. Netrvalo dlho a už o niekoľko desiatok rokov sa kukurica úspešne pestovala v Španielsku a Taliansku.
Bavlna
Bavlnu poznali pred vyše 12 000 rokmi a pestovaná bola nezávisle od seba vo viacerých častiach sveta. Využívali ju teda nielen v starovekom Egypte a Indii, ale približne pred 7 000 rokmi ju poznali už aj v Novom svete. Náleziská z Mexika potvrdzujú, že bavlna bola v Južnej Amerike bežne pestovanou plodinou. Bavlnu do Európy už približne v 9. storočí prinieslo niekoľko arabských obchodníkov, veľký úspech tu však s ňou nezaznamenali. V Európe sa bavlna svojej popularity dočkala práve až po objavení Nového sveta.
Bavlna si svoju cestu do Európy hľadala dlhšie
Tabak
Rovnako ako iné plodiny, aj tabak si do Európy hľadal cestu pomerne dlho. Hoci prvý kontakt s listami tabaku mal už aj Krištof Kolumbus počas svojich prvých objavných plavieb, možnosti jeho využitia začali Európania objavovať až o vyše 60 rokov neskôr. Už v 16. storočí bol tabak v Európe považovaný za liečivú rastlinu a využíval sa najmä na tlmenie bolesti. Vo veľkom sa však tabak začal využívať až v priebehu 18. storočia.
Tabak bol spočiatku využívaný najmä na liečenie
Paradajky
Priekopníkmi v pestovaní paradajok boli Aztékovia. Predpokladá sa, že prvý, kto ich priviezol do Európy bol práve dobyvateľ Hernán Cortés v roku 1521. Paradajky však ešte nemali dnešnú podobu, boli približne takej veľkosti ako dnešné „cherry paradajky“ a mali žlté sfarbenie. Kým Európania spočiatku považovali paradajky za afrodiziakum, vtedajší obyvatelia Mexika ich považovali za plodinu s mierne halucinogénnymi účinkami. Po roku 1540 sa s pestovaním paradajok začalo v Španielsku a v 17. storočí už boli paradajky relatívne bežnou súčasťou jedálničkov.
Objavenie Nového sveta teda znamenalo pre Európu množstvo významných objavov a noviniek. Plodiny z Nového sveta, ktoré sa už dnes na území Európy bežne pestujú, sú toho priamym dôkazom.
