Rodák z Oravskej Polhory, Mgr. Marián Glovaťák, je jedným z mála malých poľnohospodárov, ktorý sa zameriava na živočíšnu výrobu, a to konkrétne na chov hovädzieho dobytka. Rastlinnej výrobe sa venuje len v minimálne miere, len v podobe krmovín, miešaniek, ovsa a zemiakov. S Mariánom Glovaťákom sme sa porozprávali o ňom, o našom poľnohospodárstve, či o dôvode, pre ktorý ho v zahraničí považovali za vynikajúceho brigádnika.
O: Čo Vás priviedlo k poľnohospodárstvu, rodina, či Vy sám?
Aj jedno aj druhé. Podobne ako iné rodiny v deväťdesiatych rokoch, aj my sme chovali zvieratá, to bolo bežné, to bol prvý taký stimul pre moje rozhodnutie. A druhá vec je životná skúsenosť. Keď som bol na základnej škole, tak to gazdovanie bolo pre mňa iba robota, no potom počas vysokej školy, som pochodil rôzne krajiny – Spojené štáty Americké, Nórsko, Dánsko, – kde som videl prácu mnohých farmárov, lebo som u nich brigádoval. Viete, od malička som vlastne vyrastal na farme, jazdil na traktore, takže s týmito skúsenosťami, som bol dobrý brigádnik (smiech). Videl som tam zvnútra, zblízka, že to nie je až také hrozné. To bol druhý element, ktorý prispel k môjmu rozhodnutiu.
Tretí, hlavný element bolo spoločné rozhodnutie s manželkou, že deti chceme vychovávať tak, aby som nemusel odchádzať niekam preč, byť zamestnaný inde. Mať teda rodinu, ako celok, nedeliteľný celok práce, nedeliteľný celok farmy, nedeliteľný celok všetkých členov rodiny, tak aby aj zvieratá boli jej súčasťou. Cieľom toho je, vychovávať deti čo najlepšie, a v tom farmárčení sa mi to zdalo ako najlepšia voľba.
O: Máte víziu, že raz vaše deti prevezmú farmu?
No, človek by bol rád. Ale v žiadnom prípade nie na silu. Dieťa je pre mňa dar boží a nemôžeme si ho privlastniť a hlavne si nemôžeme od neho sľubovať, čo chceme my. Teda, ak týmto smerom nepôjde, tak nepôjde.
O: Ako prebieha Váš bežný deň?
Tých bežných dní je veľmi málo, no sú isté podobné rysy. Začíname ranným dojením od 6:30 do 10:00, kedy prebieha aj čistenie a kŕmenie. Následne máme prvú prestávku, dáme si kávu a potom sa to líši podľa ročného obdobia. Poobede od 16:00 začína večerné dojenie, ktoré končí okolo 19:00, ale raz napadne veľa snehu, inokedy sa stroj pokazí, papiere vypĺňate do noci, alebo budujete niečo okolo farmy. To sú také „aktivitky“ pomedzi.
O: Aké je vaše technické vybavenie?
Ja osobne nemám moderné stroje, najväčší traktor má 74 koní, menší 57 a taký maličký má 25 koní. A ešte mám manipulátor od Ematechu, ale tam som už tretí majiteľ. Kupoval som ho od nejakého priekupníka s poľnohospodárskou technikou, písal že má 7 200 Mth. Následne prišiel chalanisko od Ematechu, napojil ho na počítač a zistil, že je od nich. Potom mi povedal skutočný stav, ten bol 30 000 Mth. Ale stále funguje.
O: Máte zamestnancov, alebo fungujete len za pomoci rodiny?
Hlavne tá rodina, brat, sestra, švagriná, synovci.
O: Keď sme hovorili o Vašich mladých časoch, ako s k práci stavajú synovci?
Mladí sú dnes iní ako kedysi, lebo majú viac možností, no potom nevedia, čo chcú a stále sú nad niečím zamyslení. Viete, tešia sa, keď jazdia na traktore, ale všetko nie je len jazda na traktore. Stále predsa musíte dávať pozor na ten stroj, oni to však zatiaľ berú ako jazdu motorke.
O: Je ťažké byť malým poľnohospodárom na Slovensku?
Na Slovensku asi hej. Dá sa to robiť aj u nás, len my máme ešte nejaké veci navyše, také „vylepšenia“.
O: Akú sa Vaše najväčšie problémy, respektíve prekážky?
Najmä byrokracia, lebo tá ešte neprešla u nás štádiom premeny a funguje z čias socializmu. Úrad si ešte stále myslí, že oni sú tí, ktorí majú moc, lebo môžu niečo povoliť alebo odsúhlasiť. Ale neuvedomujú si, že keď nebudú farmári, nebude ani úrad. Aj platobná agentúra má arogantný prístup, na spôsob „my rozdávame peniaze a vy ste len na nás nacicnutí“. Pritom tento systém je vytvorený zbytočne, farmári by pracovali aj bez podpory. Ibaže to tu už máme takto naučené, aj u nás, aj v únii a z toho potom plynie ten prístup agentúry. Ale to je oveľa obsiahlejší problém.
O: Vnímate rozdiely medzi poľnohospodárskou situáciou u nás a u našich susedov?
Je to obšírna otázka, keď si zoberieme ako príklad Poľsko, tá situácia je tam neporovnateľne jednoduchšia. Poliaci nemajú vypestovaný taký veľký byrokratický aparát, ako tu u nás narástol za socializmu. V dnešnej dobe sa u nich (Poľsko) stále udržuje, že na ten úrad, aby aspoň nejaký papier bol. My si vymyslíme aj k nejakej európskej smernici ešte sami navyše. Netuším, prečo to u nás takto funguje, ako keby sa niektoré zlozvyky z minulosti u nás dedili z úradníka na úradníka. A potom sa to samozrejme odrazí aj vo výkone, keď jeden farmár v Poľsku strávi nad papiermi, povedzme 5 hodín týždenne a náš farmár 12 hodín, tak to sa prejaví. U jedného farmára za rok je to obrovský rozdiel a ten rozdiel len narastá, ak máte farmárov desiatky tisíc.
To je jedna vec, druhý aspekt je, že farmár u nás nemá čas rozmýšľať nad tým, čo by mohol lepšie urobiť na svojej farme, aké nové plemená prekrížiť, ale zaoberá sa tým, z čistého strachu, či má všetky papiere v poriadku. Ale myslím si, že keby ste sa spýtali ktoréhokoľvek farmára na Slovensku, ani jeden nemá úplne všetko v súlade s nariadeniami, pretože tie sú často protichodné. Jeden úrad vám čosi prikáže a ten druhý vám to zakáže.
O: Máte ambíciu rozširovať svoju farmu?
Nechcem už farmu veľmi rozširovať, ako som vravel, cieľom je vychovávať rodinu vo farmárskom prostredí a na to nepotrebujete obrovské množstvá hektárov. V podstate, čo chcem, je v pokoji hospodáriť, tešiť sa zo zvierat, tešiť sa z toho, že som spravil niečo užitočné, bez rozširovania, či zmenšovania, aj keď na to vždy nemám vplyv.
O: Bez akej veci si svoju prácu neviete predstaviť?
Vec? Neviem, asi skôr pokoj a pohoda. Lebo všetko viete vyriešiť, keď máte pokoj na duši.
O: Čo by malo motivovať mladých ľudí, aby sa angažovali v poľnohospodárskom sektore?
Úspešné príbehy. Na farme ide hlavne o to, že ste sám sebe pánom. To je obrovská devíza, ktorú máte. Nemáte nad sebou nikoho, teda okrem počasia, alebo pána Boha, ale stále zodpovedáte sám za seba a vy si robíte svoj deň.
O: Máte popri všetkej práci aj nejaké vtipné príhody?
Mám také teľatá zábavné, vyjde ani neviete kedy a idete si po farme a zrazu teliatko pre vami, pozerá na Vás z miesta, kde nemá čo robiť. A potom s elektrickým oplôtkom býva sranda, niekedy vidíte suseda odzemok tancovať, lebo nedal rozkrok dosť vysoko, inokedy sa ho chalanisko hliníkovým rebríkom pokúsi zdvihnúť, fyzika v živom prenose.
