Hoc je poľnohospodárska sezóna ešte v plnom prúde a mnohých poľnohospodárov stále len čaká zber úrody, oplatí sa pomýšľať aj na blízku budúcnosť a teda prípravu pôdy na výsev ozimín. Práve od kvalitnej a dôslednej prípravy totiž závisí neskorší vývin porastov a schopnosť pôdy prezimovať. Pozreli sme sa konkrétne zásady, ktoré sú nevyhnutné na dôkladnú prípravu pôdy na výsev ozimín.
Po období žatvy je pomaly čas začať premýšľať nad prichádzajúcou zimou a s tým súvisiacim výsevom ozimných obilnín. Z nich sú najčastejšou voľbou pšenica letná ozimná, raž siaty, prípadne jačmeň siaty ozimný. Tieto plodiny sa môžu siať už skoro na jeseň, a vtedy už všetky predplodiny musia byť v dostatočnom časovom predstihu pozberané. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa nad prípravou pôdy pre oziminy oplatí zamýšľať už v týchto dňoch.
Od čoho závisí spôsob prípravy?
Hoci pri príprave pôdy pre oziminy platia určité spoločné pravidlá, nie je to celkom univerzálny proces, ktorý je možné plošne aplikovať na každý typ pôdy. Samotný spôsob prípravy je závislý od pestovanej predplodiny, zaburinenia a celkového stavu pôdy. Zohľadniť je preto potrebné aj to, aký charakter malo jarné a letné obdobie, teda najmä mieru zrážok a či plodiny neboli napadnuté škodcami.
Ako príklad si uveďme siatie pšenice ozimnej, na ktorej budeme ilustrovať spôsob prípravy pôdy. Základnou požiadavkou pri správnom obrábaní pôdy pod túto plodinu je dostatočne uľahnutá pôda. Táto požiadavka môže mnohým poľnohospodárom spôsobovať vrásky na čele, a to práve z časového hľadiska.
Medzi orbou a sejbou by totiž mal byť ponechaný dostatočný čas na to, aby pôda stihla uľahnúť. V závislosti od stavu pôdy, vlahy a pestovanej predplodiny to môže trvať približne 4 až 6 týždňov. V prípade, ak je dostatok vlahy, je možné toto obdobie skrátiť na 2 až 4 týždne. Je teda zrejmé, že príprava pôdy na oziminy nemusí ani na rovnakých poliach každý rok prebiehať úplne rovnakým spôsobom.
Kľúčové pre úspešnú prípravu je naplánovanie celého procesu obrábania pôdy tak, aby pšenica ozimná stihla vzísť, zakoreniť sa, odnožila sa a následne bola schopná prezimovať. Dôraz je teda potrebné venovať vytvoreniu plytkej orby, tzv. podmietky a následne príprave osivového lôžka. Obom týmto pracovným operáciám sme sa rozhodli bližšie povenovať.
Podmietka
Čas na vytvorenie podmietky prichádza spravidla čo najskôr po zbere predplodiny, čo prispieva k šetreniu pôdnej vlahy. Ako k tomu dochádza? Pri podmietke, ktorej podstatou je tzv. plytká orba má dôjsť k prerušeniu pôdnej kapilarity, čím sa zabraňuje zbytočnému odparovaniu vody. Tá sa zadržiava v podpovrchovej vrstve pôdy a vďaka tomu dochádza k rýchlejšiemu klíčeniu zapravených semien burín ale aj výmrvu semien ďalších rastlín, čo neskôr napomáha k efektívnemu odburineniu pôdy.
Zvlášť veľkú pozornosť sa podmietke oplatí venovať vtedy, ak sú predplodinami napríklad strukoviny, obilniny ale napríklad aj veľmi rozšírená repka olejná. Podmietka teda vytvára priaznivé podmienky na vyklíčenie zvyškov semien zberanej plodiny a vyklíčenie semien burín. Nie je to však jej jediným účelom.
Príprava podmietky má aj ďalší význam z pohľadu zapravenia hnojív či pesticídov. Predsejbovým plytkým kyprením dochádza zároveň drobeniu a utuženiu pôdy. Čoraz častejšie sa poľnohospodári v špecifických prípadoch snažia šetriť čas a náklady spojením predsejbovej prípravy so sejbou samotnou. Ak popritom zvládnete odburinenie, umožňuje to typ pôdy a aktuálne podmienky, spojenie jednotlivých procesov prinesie úsporu nákladov, času a tiež pôdnej vlahy. Práve šetrenie pôdnou vlahou má veľký význam najmä po suchom letnom období, ktoré sú na našom území stále častejšie.
Príprava osivového lôžka
Ďalším dôležitým procesom v rámci prípravy pôdy pre oziminy je príprava osivového lôžka, ktoré má zásadný vplyv na to, ako bude vyzerať následný zber úrody. Osivové lôžko má spravidla podobu uľahnutej resp. utlačenej pôdy, ktoré poskytuje vysiatemu osivu dostatok vody a vytvára ideálne prostredie pre rast koreňov plodiny a tiež klíčenie.
Z tohto pohľadu je ideálne, ak sú v rámci pôdy vytvorené dve vrstvy s rozdielnymi vlastnosťami. Správne pripravené osivové lôžko spoznáme podľa mierne utuženej vrstvy pôdy, na ktorej je uložené samotné osivo, ktoré je následne zahrnuté kyprou vrstvou pôdy. Týmto spôsobom zabezpečíte pre osivo dostatok vlahy z kapilárnej vody, o ktoré sa postará utužená vrstva pôdy. Vrchná, rovnomerne kyprá vrstva pôdy zasa zabezpečí, aby malo osivo prístup k vzduchu a vytvorené vhodné podmienky na vzchádzanie.
Platí, že osivové lôžko by malo byť o 10 – 20mm hlbšie, ako je hĺbka samotnej sejby. Napríklad, pri už spomínanej pšenici ozimnej je hĺbka sejby približne 40 až 60 mm.
Prečo je dôkladná príprava osivového lôžka taká dôležitá? Ak ju zanedbáte, negatívne sa to odrazí pri zbere úrody. Pri zanedbaní niektorého z pracovných postupov bude vzchádzavosť ako aj celá úroda nižšia.
Záverom dodajme, že pri spracovávaní pôdy pre oziminy sa stále väčší dôraz kladie na dodržiavanie jednotlivých pracovných operácií v tých najoptimálnejšich termínoch. Kvalitné založenie oziminového porastu popri znížení energetickej a časovej náročnosti je pre mnohých poľnohospodárov veľkou výzvou.
