Doba neolitickej kolonizácie je na našom území spojená s rozširovaním poľnohospodárstva. Na našom dnešnom území nastalo rozširovanie poľnohospodárstva približne v prvej polovici 6. tisícročia pred naším letopočtom a stále platí, že ide o jednu z najväčších zmien v histórii človeka. Prechod k cielenému pestovaniu plodín znamenal poriadnu revolúciu. Poďme sa teda pozrieť na to, aké sú korene samotného poľnohospodárstva v oblasti strednej Európy.
Prvopočiatky poľnohospodárstva sa datujú do obdobia, kedy človek ako lovec začal s chovom zvierat, ktoré predtým iba lovil za účelom získavania mäsa a kožušín. Chovom zvierat prišiel človek na to, že týmto spôsobom si dokáže zabezpečiť zásoby potrebných surovín aj na horšie časy, resp. obdobia, kedy bolo úlovkov menej. Od tohto momentu to bol už iba krôčik k cielenému pestovaniu rastlín.
Začiatky poľnohospodárstva na našom území
Najstaršie zmienky o poľnohospodárstve sú datované do obdobia približne 9 000 rokov pred naším letopočtom, kedy sa v okolí Mezopotámie v relatívne veľkej miere pestovala pšenica. Siatie plodín a následný zber úrody sa neskôr rozšíril aj do Egypta a pozdĺž Nílu. Postupné rozširovanie poľnohospodárstva bolo v týchto oblastiach nielen určitým znakom rozmachu, ale stálo aj za výrazným nárastom populácie.
Na naše územie sa poľnohospodárstvo rozšírilo z oblasti Blízkeho a Stredného východu, a to okolo 6. tisícročia pred naším letopočtom. Zo zachovaných dôkazov môžeme konštatovať, že na našom území sa pestovali predovšetkým dva druhy pšenice – pšenica jednozrnná a pšenica dvojzrnná. Neskôr sa začína s pestovaním niektorých druhov strukovín a okolo roku 4 000 pred naším letopočtom sa už medzi pestovanými plodinami objavuje aj jačmeň. Na prelome letopočtov sa v strednej Európe pestuje už okolo 16 rôznych plodín.
Už v tomto období súviselo poľnohospodárstvo aj s domestifikáciou zvierat, ktoré sa následne stali jeho neoddeliteľnou súčasťou. Objavujú sa ovce, kozy, ošípané a výnimkou nie sú ani psy, pomáhajúce so strážením polí či zaháňaním zvierat. Neskôr sa zvieratá používali aj na obrábanie pôdy.
Spôsob pestovania a využívanie poľnohospodárskych nástrojov
Celkom prirodzene malo poľnohospodárstvo v dobách neolitickej revolúcie úplne inú podobu ako dnes. V tomto období sa pracovalo iba s malými plochami, ktoré boli ale využívané veľmi intenzívne. Skôr ako o siatí je však na mieste hovoriť o sadení, keďže obhospodarovanie prebiehalo prakticky výlučne ručným spôsobom. Napriek tomu je podľa dochovaných dôkazov možné konštatovať, že v niektorých oblastiach strednej Európy bola úroda mimoriadne bohatá.
Prvé poľnohospodárske nástroje sa na našom území začínajú využívať až približne okolo roku 3 500 pred naším letopočtom. Z týchto dôb sa podarilo nájsť dôkazy o využívaní prvých nástrojov na oranie. V súvislosti s bohatou úrodou boli tiež budované prvé zásobníky a jednoduché drvidlá obilných zŕn. Vtedajší poľnohospodári sa dokonca nebáli ani experimentovať s rôznymi plodinami a spôsobmi ich ďalšieho spracovania.
Bližšie k prelomu letopočtu sa už namiesto drevených a kamenných začínajú využívať železné nástroje, ktoré sú ďalším impulzom pre rozvoj poľnohospodárstva. Vynájdenie vodného kolesa navyše otvorilo celkom nové možnosti zavlažovania a ďalšieho zvyšovania úrodnosti pôdy.
Záverom sa určite oplatí spomenúť, že hoc prešlo niekoľko tisícročí, aj dnešný človek, je plne odkázaný na ten istý kus pôdy, ako naši predkovia. A je na dnešnej generácii, aby sa z poľnohospodárstva nestala oblasť okrajového záujmu. Bez poľnohospodárstva tu totižto nebudeme ani my.
